Účel, proces chovnej stanice
Chovná stanica - Chovateľská stanica
Zakladá ju človek, ktorému záleží na plemeni mačky. Je to jediná možnosť ako zabezpečiť čistotu plemena. Iste, sú aj takí čo si kúpia jedince s PP a potom odchovávajú mačiatka bez PP. Môj osobný názor je : takému pseudo chovateľovi nejde o plemeno, nejde o zdravie, ale o zisk. Proste sa rozhodli takto si privyrobiť. Bohužiaľ, pokým bude ponuka budú aj kupci, ktorím nezáleží na ničom, len sú milovníci mačiek. Navyše vďaka nim máme pouličné mačky a plné depozity mačiek.
Chovná stanica sa nezrodí zo dňa na deň. Môj príbeh začína štúdiom chovu mačiek a dvoch konkrétnych plemien : Nórska lesná mačka a Mainská mývalia. Po pár týždňoch som sa rozhodla pre Nórku. Štúdium mohlo pokračovať smerom preštudovania rôznych chovných staníc u nás a v zahraničí. Bolo to veľmi dlhé hľadanie tej správnej nórky pre mňa. Mala som predstavu o klasickej nórke, aby sa podobala prototypu NFO keď bola prvý krát uznaná ako plemeno.
Po dlhom hľadaní som našla tú moju prvú nórku v Čechách. Poslúchla som svoju intuíciu a vybrala som si mačičku Morganu . Čo nasledovalo potom, to ste si už prečítali v rubrike Chovná stanica.
Účelom chovnej stanice je odchovávať zdravé, psychicky vyrovnané , rozmaznané mačiatka. Všetko začína výberom tích správnych jedincov plemena. Nie vždy je to ľahké, lebo nie každý chovateľ zdieľa Vaše predstavy. Stane sa, že mačka (u kocúra sa mi to nestalo) príde do nového domova a ide Vás doslova zabiť, keď ju chcete učesať. Napíšete chovateľke, že máte takýto problém a ona Vám odpíše : nečesala som ju, lebo nebolo čo česať. No čo už, musím sa prispôsobiť. Konkrétna mačička sa po dvoch rokoch nechá sem tam učesať, no nie veľmi často a preto u nej dredy nie sú výnimočné. Našťastie odmeny ešte fungujú.Prvé ponaučenie pre budúcnosť : učiť mačiatka na hrebeň (ja začínam od 8 týždňa).
Keď už je vytvorená počiatočná skupina chovných jedincov : staráte sa o ich správny vývoj - výber kvalitného krmiva, vitamínové doplnky (hlavne Taurín). Medzi tým veterinárna starostlivosť. Za prvý rok života si chlpáči musia na veľa vecí a situácií zvyknúť. Vyrazíme na výstavy a hneď zistím kto si ich užíva a kto ich iba pretrpí. Kto si ich užíva, pokračuje ďalej, ostatní budú vegetiť doma. Keď príde čas, chovné jedince podstúpia genetické testy. V podstate začína každoročná zdravotná prehliadka. Veľmi dobre viem, čo trápi mačky najviac a chcem sa tomu vyhnúť, alebo aspoň zistiť v čas. Takže zatiaľ sú to len výdaje a výdaje, o ktorých bežný mačkár nemá ani potuchu. Krmivo, doplnky, veterina ... výbava chovnej stanice = to sa nedá ani vyčísliť. Na toto by mal myslieť každý, čo by si chcel založiť serióznu chovnú stanicu. Okrem toho sa musí prihlásiť do miestnej organizácie - klubu, ktorý patrí pod FFS alebo inú organizáciu čo zastrešuje chovateľov mačiek.
Chovní jedinci musia podstúpiť kvalitné očkovanie a genetické testy. Hlavne tie testy, ktoré určuje organizácia zastrešujúca chovnú stanicu. V mojom prípade je to FIFe - Fédération Internationale Féline do ktorej patrí slovenská organizácia FFS - Federácia Felis Slovakia. Materská organizácia FIFe určuje chovateľský poriadok. Nie je zložitý ani nejak extra obmedzujúci. Pri dodržaní chovateľského poriadku ide všetko hladko, len to stojí čas a peniaze. Začínajúci chovateľ si musí uvedomiť, že začiatky sú trochu náročné nie len pre peňaženku, ale aj pre psychiku. Je potrebné si vytvoriť rozpočet na chlpáčov, ich príchod do nového domova, základná výbava (strom, peliešok, wc, hrebeň, vybavenie domácej lekárničky), strava (granule, mokrá strava, prípadne ak niekto chce kŕmiť surovým mäsom - barfovať, vitamínové doplnky - sirupy alebo pasty ). Dôležitá je aj kvalitná veterinárna starostlivosť. Dodržiavať termíny očkovania ( výnimku majú iba kojacie maminy alebo keď je chlpáč chorý). Keď toto všetko máme, výsledky všetkých vyšetrení zaznamenané a založené do archívu, môžeme pristúpiť k plánu odchovu potomkov. Je fajn si to aspoň trochu zorganizovať, aby sa potomstvo nenarodilo v čase, keď nebudete mať čas sa mu venovať. Avšak toto stále určujú mačky. Ruje môže mať mačka raz za tri týždne, ale aj raz za tri mesiace. Všetko záleží od nej. Keď sme v štádiu, že ideme do toho, celý proces iba sledujeme a nezasahujeme doň. Je potrebné zapísať si dátum, kedy bolo prvé spojenie. Potom prirátame 63 a vieme približný dátum pôrodu. Je ozaj iba približný, lebo napr. prvorodičky môžu rodiť aj na 68 - 69 deň - zvlášť keď čakajú menší počet potomkov. Mačky , ktoré očakávajú väčší počet, zvyčajne rodia na 64 - 65 deň. Ak mačka porodí pred 58 dňom, môže sa to považovať za potrat a potomstvo nemá šancu prežiť. Nooo, takže. Prvý deň krytia prebehol, dátum máme zapísaný a teraz už len sledovať nádejnú maminu. V prvom rade jej skontrolujeme cecíky, aby sme mohli porovnať ich veľkosť a farbu v teoretickom 4 týždni gravidity. Mali by byť trochu zväčšené a ružovkasté. U prvorodičky je jedno, ktorý cecík skontrolujeme, u maminy čo už mala mačiatka, skontrolujeme cecíky bližšie k predným nohám. Tie nie sú tak vyťahané ako tie zadné. Ak si nie sme istí cecíkmi, môžeme ísť k veterinárovi na sono v piatom týždni gravidity, alebo počkáme na prípadnú ruju na šiesty týždeň od poslednej ruji. Ja sono robím iba keď ozaj musím. Cez siedmy týždeň už vieme jemným pohmatom zistiť a niekedy je to už aj vidieť, že mamina je v očakávaní. Od ôsmeho týždňa meníme stravu mamine na mačiatkovskú (kitten) alebo granule určené pre maminu a mačiatka (mom and kitten). Mamine treba ponúknuť všetko čo jej chutí a do mokrej stravy jej pridávame vitamíny a tak veľmi potrebný Taurín. Keď to mamina dovolí, môžeme kontrolovať pohyby drobčekov vrámci mojkania a dokonca niekedy nie je potrebný ani dotyk. Bruško sa vlní jedna radosť. Spozorovať to môžeme hlavne vtedy keď sa mamina veľa prevaľuje, alebo nervózne kmitá koncom svojho chvosta. Keď si všimneme, že mamina začína hľadať rôzne otvori kde by sa schovala, niektoré radšej zatarasme, aby sa tam náhodou nezasekla. Cca 10 - 14 dní pred predpokladaným pôrodom, pripravíme mamine pôrodnicu. Zvyčajne to robím tak, aby tá pôrodnica bola jediná, kde sa môže mamina schovať. Zhruba 3 - 4 dni pred pôrodom môžeme spozorovať jemné špinenie. Mamina sa už nedokáže tam čistiť, takže by nám to nemalo ujsť.Taký čas nastupuje podávanie vitamínovej pasty (recobooster pre mačky) a podávame ju aj počas pôrodu a po pôrode. U prvorodičiek si skôr všimneme, že sa blíži pôrod. Jej nervozita, hrabanie v pôrodnici sa stupňuje. Zvyčajne vyžaduje našu prítomnosť. Samotný pôrod je špecifický pre každú maminu, no keď nie ste skúsení, je dobré mať pri sebe niekoho čo tomu rozumie. Zvyčajne to mačky všetko vyriešia samé, ale niekedy ocenia našu pomoc. Mojou úlohou taký čas je sledovať pôrod, okamžite čistiť, sušiť novorodenca a v správny čas prestrihnúť pupočnú šnúru. Čo sa týka placenty - sledujeme aby aj ona vyšla von a prvé dve môžeme mamine ponúknuť na zjedenie. Viac nie, lebo potom môže hnačkovať a to grganie ...ach jo. Mamina určuje, ktorá poloha jej viac vyhovuje. Pri viac početnom vrhu môže mamina vyžadovať aby ste jej pomáhali ešte viac. Napríklad : malé je už napoly von, ona sa otočí zadkom k Vám a chce aby ste ho vybrali. Čo zas nie je až taký problém, pokým je drobec ešte v pôrodnom vaku. Našou úlohou je aj to, aby sme zabezpečovali teplo a sucho po každom narodení drobca. Ja zvyčajne vrstvím pod maminou detské prebaľovacie savé plienky. Rozmedzie medzi narodením drobcov môže byť pár minút až pár hodín. Už sa mi stalo, že som čakala na ďašie aj 7 hodín. Pokým je mama v pohode, nie čo riešiť, čakať. Za každým narodením, drobca prikladáme k mame. To, že sa neprisaje hneď, nevadí, ale do pár hodín (2-3) by už všetky mali sa snažiť niečo z maminy vydolovať. Keď sú všetky na svete (mamine brucho spľaslo, je mäkké) podáme mačiatkam pastu Puppybooster (je to aj pre mačiatka) a podávame každé 4 hodiny, pokým nezačne mať mamina mliečko. Je dôležité drobcov po narodení odvážiť. Sledujeme celú situáciu : ak drobci viac spia ako pijú od maminy = je potrebné ich prikŕmiť (ja používam mlieko Royal Canin a kozie mlieko). Drobci taký čas môžu spať aj keď sú hladní, je im veľmi teplo, je im zima. Teplota v miestnosti by mala byť cca 24 stupňov, ale je to ťažké dodržať hlavne v letných mesiacoch. Keď je už všetko v poriadku, tak zvyčajne po viac ako 24 hodinách si konečne môžem trochu oddýchnuť aj ja. No nie dlho, lebo treba drobcov prvý týždeň kontrolovať čo najčastejšie. V mojom prípade ešte prosiť o odpustenie ostatných chlpáčov, že som na nich nemala čas :))))))
Následná starostlivosť nie je náročná, iba vyžaduje môj čas. Dá sa povedať, že som zakaždým 2 týždne na plnej materskej dovolenke. Ešte dobre, že ostatní väčšinu dňa prespia. Počas prvých troch týždňov sa venujem drobcom čo najviac, aby si zvykali na ľudské ruky, hlas, dotyky. Neskôr už viem prečítať ich povahy a trochu sa ich snažím formovať. Aj keď akceptujem ich povahy, musia si zvyknúť na manipuláciu - čistenie očí, prípadné očistenie nošteka, prezeranie uší, zubov, labiek, bruška, česanie srsti (aj keď do troch mesiacov je to len hranie sa s hrebeňom) .
Ešte by som doplnila, že je možnosť zastavenia ruje u mačiek a kocúrov na určitý čas (12 - 18 mesiacov) . Ja to využívam u mačiek, ktoré potrebujú pauzu (napr. keď už mali 3 vrhy v priebehu 2 rokov) a u kocúrov v čase keď neplánujem potomstvo. Používam k tomu Suprelorin. Je to antikoncepčný čip, ktorý sa zvyčajne používa u psov a kocúrov, ale ja ho používam aj u mačiek. Niektorí chovatelia nemajú s ním dobré skúsenosti, ale u nás sa plodnosť "zatiaľ" vždy vrátila u všetkých.
Postupne si prejdú všetkým a na úplnom konci postúpia kastráciu - ovariohysterektómiu (ja to zvyčajne nazývam ovarioktómia). O tomto úkone si môžete prečítať v sekcii Otázky a odpovede.
Mačiatka odchádzajú do novej rodiny pripravené po všetkých stránkach. Podľa chovateľského poriadku, nesmie stanicu mačiatko opustiť skôr ako 14 týždňové. Naše odchádzajú o pár týždňov neskôr (17-18) z dôvodu kastrácie. Stretla som sa s prípadmi, keď sa to ľuďom nepáčilo, ale nórka aj tak dospieva neskôr ako iné plemená. Takže v tomto nevyjednávam. Jedine ak chlpáč bude pokračovať v chove v nejakej registrovanej chovnej stanici, môže odísť 3 týždne po zaočkovaní besnoty a bude mať vek 14 týždňov Nič sa nemôže robiť na rýchlo. Všetko potrebuje svoj čas. Ja viem a aj garantujem, že naše mačiatka v novom domove sa veľmi rýchlo udomácnia. Zvyčajne im to trvá deň, dva. Prípadne tri tvrdohlavým kocúrikom :))))). No mala som prípad, že mačička spočiatku bola spokojná, ale staršia mačka ju postupne vytlačila zo spoločného života jej novej rodiny. Nakoniec mačička začala byť neposlušná ( pomočovala sa) a nakoľko nebolo zistené žiadne ochorenie, opatrenia nezmenili situáciu - mačička musela odísť do nového domova. Teraz je však spokojná a svoju rodinu miluje. Bol prípad, keď mladý kocúr (18 mesiacov) sa odsťahoval do nového domova a keď ani na tretí deň nevyliezol spod gauča v prítomnosti rodiny, bolo to jasné, že sa mu tam nepáči. V jeho prípade som urobila to najlepšie čo som mohla. Sadla na štvrtý deň skoro ráno do auta a namierila som si to rovno do Bratislavy. Kocúr mi chvíľu neveril (neveril, že som to ozaj ja), ale na rukách sa upokojil a sám následne skočil do pripravenej prepravky (ja používam tie, čo sa otvárajú aj zhora). Keď sme prišli domov, nastal problém s jeho minulým gangom (zvlášť mainiakom Maxom) a o pár dní som musela hľadať nový domov zas. Našťastie sa našiel ten najlepší. Kocúr odišiel do rodiny kde už bola mačička z predošlého prípadu. Našťastie, tieto dva prípady skončili šťastne.
Som chovateľ so všetkým čo k tomu patrí. Zažívam aj smutné chvíle, ale tie ma posúvajú vpred. Chov a odchov nie je jednoduchý. Nedávno som čítala jeden príspevok na FB v skupine chovateľov. Jedna slečna - pani sa pýtala, či by sme my chovatelia išli do toho zas. Ja som jej síce odpísala, že áno, no popravde, s tými skúsenosťami, čo mám teraz - nešla by som už do toho. Je to náročné nie len finančne, ale aj po psychickej stránke. Iste, vytešujem sa, keď ide všetko tak ako má, no situácie keď dôjde k úmrtiu alebo mačiak ochorie, ma dosť vyčerpávajú. A to sa netýka iba mačiakov u mňa doma, ale aj môjho odchovu. Niektoré smrteľné nehody mi dávajú dosť zabrať, alebo keď mačiak ochorie a liečba je zdĺhavá a náročná. Veľa ľudí nemá šajnu o tom, keď začnú hejtovať chovateľa ohľadom jeho postupov. Chovná stanica vždy rastie, prispôsobuje sa aktuálnemu deju a prípadne mení svoj obvyklý postup. Skoro každý prirovnáva chovné mačky k vonkajším mačkám - pouličkám. Popritom si neuvedomujú, že pouličky prežijú pôrod ojedinele. My môžeme mať pocit, že tomu tak nie je, ale realita je taká. Ja osobne neuznávam, že mačky pobehujú po uliciach, kde na nich striehne auto alebo pes, ktorý neznáša mačky. Prinajhoršom "človek" s averziou na mačky. Žijeme v šialene rýchlom svete a nepoznám lepšiu terapiu, ako pohladiť kožúšok chlpáča, ktorý na nás doma čaká.
Myslím, že som napísala všetko potrebné a ďakujem všetkým, ktorí si moju prácu vážia.
